Klasické háčkovanie je pomerne bežná ručná práca v našich končinách a v poslednom čase zažíva renesanciu.
Tuniské háčkovanie už také bežné nie je, ale aj tak majú niektoré veci spoločné. A v čom sa líšia? Hneď sa na to pozrieme.
Niektorí tvrdia, že tuniské háčkovanie je vlastne štrikovanie na háčiku,
pretože pri tom používame (špeciálny) háčik, ale dokážeme
vytvárať vzory veľmi podobné štrikovaným.
Ako sa háčkuje po tunisky?
Pri tuniskom háčkovaní sa háčkuje jeden riadok v dvoch krokoch – smer “tam” a smer “späť”:
- najprv si nahodíte všetky očká na háčik (sprava doľava) – spôsob, akým ich nahodíte, vám určí výsledný vzor
- riadok ukončíte zháčkovávaním vždy dvoch susedných očiek (zľava doprava). Tento krok je rovnaký bez ohľadu na vzor.
Čo za háčik je háčik na tuniské háčkovanie?
Na klasické háčkovanie nám postačí klasický háčik. Ten meria okolo 15 cm na dĺžku a hrúbku môže mať od 0,5 mm až po 25 mm.
Tuniské háčiky sa vyrábajú približne od veľkosti 2 mm po 12 mm. Možno niekedy natrafíte aj na väčší, ale bude to skôr rarita.
Háčik na tuniské háčkovanie sa od klasického odlišuje svojou dĺžkou. Existujú pevné háčiky a háčiky s lankom.
Tie pevné merajú zhruba 30-35 cm a väčšinou stačia na všetko. Tuniským háčkovaním viete uháčkovať vec približne 3-krát takú širokú než je dĺžka háčika. Takže ak máte 30-centimetrový háčik, viete uháčkovať veci až do šírky približne 90 cm.
Háčiky na tuniské háčkovanie s lankom využijete, ak by ste chceli robiť niečo veľké, napríklad deku. Pretože síce viete vyrobiť vec širokú ako 3-násobok dĺžky háčika, ale čím viac očiek máte na háčiku, tým ťažšie sa s tým pracuje, takže nie je dobré ísť úplne na hranicu.
Háčiky s lankom bývajú väčšinou 80 cm dlhé. Alebo si môžete kúpiť vymeniteľné háčiky a k nim lanká v dĺžkach cca 20-130 cm.
Tuniské háčkovanie sa dá naučiť aj na obyčajnom háčiku bez rúčky. Nevyrobíte síce nič obrovské, ale kozmetickú kapsičku na ňom zvládnete.
Tuniské háčkovanie do kruhu – ako na to?
Okrem “obyčajných” tuniských háčikov existujú aj tzv. obojstranné. Tie majú háčik na oboch koncoch a budete ich potrebovať, ak chcete tunisky háčkovať do kruhu.
V tomto prípade háčkujete oba kroky v smere sprava doľava. Jedným koncom (ľavým) si očká nahodíte na háčik a druhým koncom (pravým) ich postupne zháčkujete.
Tuniské háčkovanie do kruhu je vlastne háčkované do špirály. Preto odporúčam označiť si začiatok riadku značkovačom, aby ste vedeli, “kde ste”.
A ešte jedna pikoška: pri tuniskom háčkovaní do kruhu potrebujete mať dve klbká (aleb ťahať z jedného zvonku aj zvnútra, ale riskujete zamotanie klbka) – jednu priadzu máte na nahadzovanie, a tú druhú na ukončovanie riadka.
Rozdiely medzi tuniským a klasickým háčkovaním
Tuniské háčkovanie je technikou viac podobné na háčkovanie, ale výsledná pletenina má vlastnosti podobné pletenej. Je tam viditeľný rub a líc a vlní sa podobne ako pletený hladký žerzej.
Výsledná pletenina z tuniského háčkovania je pevnejšia a menej sa naťahuje. Toto je celkom fajn vlastnosť, ak háčkujete tašky.
Tuniské háčkovanie má väčšiu spotrebu priadze než klasické háčkovanie. Je to teda celkom žrút, keď vezmeme do úvahy, že háčkovanie má väčšiu spotrebu než pletenie.
Na tuniské háčkovanie potrebujeme o 0,5-1 mm väčší háčik než bežne. Ak si na vašu obľúbenú priadzu beriete háčik 4 mm, na tuniské háčkovanie budete potrebovať 4,5-5 mm háčik.
Na toto som pracne prišla metódou pokus-omyl a stála ma kopu nervov…a nakoniec som si to aj niekde prečítala 🤦🏻♀️ Áno, mala som si to najprv trochu naštudovať.
Pri tých mojich prvých hokusoch-pokusoch som zistila, že na háčiku “normálnej” veľkosti tá priadza drhne a nechce sa pohnúť ani doľava, ani doprava. Má tam proste málo miesta.
Keď si vezmete väčší háčik, už má miesto na pohyb a háčkuje sa ľahšie. Je to spôsobené odlišnou technikou, keďže potrebujete nahodiť všetky očká na háčik naraz a musíte vedieť posunúť viacero očiek naraz (niekedy sú to až desiatky).
Je to podobné ako pri pletení – tiež tam máte všetky očká na ihliciach a obvykle si na tú istú priadzu beriete o niečo väčšie ihlice než háčik. Čiže pri výbere vhodnej veľkosti tuniského háčika sa riaďte veľkosťou ihlíc na danú vlnu.
S pletením má tuniské háčkovanie ešte niečo podobné – pletenina (háčkovina?) sa krúti. Pri niektorých stĺpikoch viac, pri iných menej, ale pripomína to správanie sa hladkého pleteného žerzeja.
Dôvodom je, že spätný riadok vytvára vyššiu pleteninu než riadok tam. Takže sa nevyhnete buď blokovaniu, alebo obháčkovaniu (ja preferujem to druhé 😎).
Posledný zásadný rozdiel medzi klasickým a tuniským háčkovaním je páranie. Ak sa pomýlite pri klasickom háčkovaní, tak jednoducho vypárate tých niekoľko stĺpikov naspäť k chybe a opravíte ju.
Pri tuniskom háčkovaním väčšinou musíte vypárať celý riadok tam aj naspäť. Čiže ak si v druhom kroku smerom späť všimnete chybu, tak sa musíte vrátiť tam aj späť. Ale postupne s narastajúcim cvikom sa naučíte aj rôzne finty, ako to opraviť aj bez párania celého riadku.
Tak čo, dáte sa na to? Napíšte mi v komentároch, či vás tuniské háčkovanie zaujalo 👇
