V 1. časti tejto série článkov o tom, ako si správne vybrať vlnu na pletenie ste sa dozvedeli, že “na veľkosti nezáleží”, alebo že hrúbka priadze nie je ten najdôležitejší údaj pri hľadaní správneho materiálu na zimu alebo na leto.
Dnes si povieme, čo je to zimná vlna:
- Priadza na pletenie – ako si vybrať vlnu – všeobecný základ
- Zimná vlna (merino vlna, vlna alpaka a 8 ďalších) – živočíšne priadze – práve čítate
- Letné priadze (bavlna, tencel a 4 ďalšie) – rastlinné priadze
- Syntetické priadze (akryl vlna a 5 ďalších materiálov) – umelé priadze
- Špagáty na háčkovanie, tričkovlna, makramé šnúry – na čo sú dobré? – hrubé priadze
V tejto časti si povieme niečo viac o živočíšnych vlnách (bielkovinových), ktoré môžeme s nadsázkou nazvať aj zimné vlny.
Prírodné materiály získavané zo živočíchov sa, s výnimkou hodvábu, získavajú strihaním srsti rôznych zvierat. Všetky majú termoregulačné schopnosti a hoci sú odporúčané prevažne na zimu, ich tenšiu verziu oceníte aj v lete.
- V dnešnom článku nájdete tieto materiály:
Ovčia vlna
Ovčia vlna je to prvé, čo každému napadne, keď sa povie vlna.
V povedomí ľudí sa vlna väčšinou spája s hrubými zimnými svetrami, ktoré „hryzú“. Možno sa budete čudovať, no vlna je materiál vhodný aj na leto. Veď videli ste už niekedy spotenú ovečku? Ja nie!
Samozrejme, hrubú vlnu na ihlice č. 12 asi nebudete nosiť v 30-stupňových horúčavách, ale tenká merino vlna vás príjemne schladí.
Vlna sa získava strihaním oviec (ovčie rúno) a následným praním, mykaním, česaním, pradením a zvyčajne aj súkaním. Odhaduje sa, že existuje približne 1000 druhov oviec. Ovečky sa v priemere dožívajú okolo 10-12 rokov. Ročne každej z nich narastie 3-18 kg vlny (v závislosti na plemene), z ktorých po očistení a spracovaní zostane približne polovica hmotnosti.
Vlna má termoregulačné schopnosti (v zime hreje, v teple chladí), je pružná, priedušná, poddajná, ale menej pevná. Odvádza pot (dokáže absorbovať vlhkosť až do 30% svojej hmotnosti) a je antibakteriálna, ohňovzdorná a pohlcuje UV žiarenie.
Čo je to virgin wool (Schurwolle)?
Niekedy je vlna označená ako virginwool (Schurwolle), čo znamená, že je úplne nová a nikdy nebola použitá. Takáto vlna je kvalitnejšia a drahšia.
Čo sa dá vyrobiť z vlny?
Z vlny si viete vyrobiť takmer akýkoľvek odev, aký vám napadne. Bežne sú to svetre, šály, čiapky a ak máte tenkú vlnu, čo vás nepichá, môžete si z nej uháčkovať alebo upliesť aj tričko.
Iba na ponožky budete potrebovať ponožkovú vlnu.
Čo je to ponožková vlna?
Ponožková vlna obsahuje okrem vlny aj polyamid na spevnenie, aby sa ponožky rýchlo nepredrali. Väčšinou máva zloženie 70-80% vlna a 20-30% polyamid. Ale existujú aj ponožkové vlny a prímesou iných materiálov (bavlna na leto, kašmír či ťava na zimu, akryl na zníženie ceny, a pod.).
Príklady ponožkových priadzí:
- bežné – Red Heart Sport Socks, Ariadne Horalka
- letné – Performance Summer Sockwool
- zimné (luxusné) – Grundl Baby Cashmere, Viking Garn Camel
- celoročné – Himalaya Bamboo Socks
Aká je superwash vlna?
Vlnu s úpravou superwash môžete prať v práčke. Samozrejme, treba si zvoliť program na vlnu a aj použiť prací gél na vlnu.
Tradičná vlna úpravu superwash nemá, a je nutné ju prať v rukách.
Ak použijete vlnu bez úpravy superwash (nie je možné prať ju v práčke), môžete z nej upliesť napr. aj vrchné nohavičky na látkové plienky. Takáto vlna totiž obsahuje zvýšené množstvo lanolínu a je vodoodolná. Ani svetrík z takejto vlny vám nepremokne, ale ručné pranie väčšieho kúsku už nie je veľká zábava.
Príklady vĺn bez úpravy superwash:
Pozor pri skladovaní vlnených výrobkov. Vlna je obľúbenou potravou mole šatovej, takže si ju pekne chráňte napríklad vreckom sušenej levandule v skrini.
Najväčší chovatelia oviec sú Čína, Austrália, India, Irán a Sudán. Najviac vlny (materiálu) ročne vyprodukujú v Austrálii, Číne, USA a na Novom Zélande.
Merino vlna
Otázky ako “Čo je to merino vlna?”, “Je merino vlna ovčia vlna?”, “Aká je cena merino vlny?”, “Na čo sa používa merino vlna?” a podobné dostávam veľmi často.
Takže poďme pekne po poriadku:
Čo je to merino vlna?
Merino je špeciálny druh oviec, ktorý bol vyšľachtený v 12. storočí v Španielsku. Ovečky merino sa chovajú najmä pre ich vlnu, ktorá má dlhý jemný vlas a neškriabe. Preto sa často odporúča pre bábätká a detičky.
Ostatné vlastnosti má rovnaké ako vlna z iných druhov oviec.Najväčšími producentmi merino vlny sú Austrália (cca 80%), Nový Zéland, Juhoarická republika, Uruguaj a Argentína.
Je merino vlna ovčia vlna?
Áno. Merino ovce sú jeden z druhov oviec.
Aká je cena merino vlny?
Merino vlna môže byť lacná (ceny začínajú pod 2,50 eur za 50 g klbko, napríklad Merlino), ale aj drahá (ručne farbené merino som videla aj za cenu zhruba 40 eur za 100 g pradienko).
Je to ako keby sme sa opýtali, koľko stojí auto.
Avšak pozor, lacné merino je zvyčajne menej príjemné ako drahšie a v tomto prípade väčšinou platí, že s cenou rastie kvalita.
Na čo sa používa merino vlna?
Merino vlna sa používa najčastejšie na pletenie a háčkovanie svetrov, šálov a čiapiek.
Z tenkej merino vlny si viete vyrobiť aj letný top alebo tuniku. Čím je merino vlna hrubšia, tým viac hreje.
Podľa ročného obdobia si treba vybrať hrúbku merino vlny. Orientačne by som ju rozdelila takto:
- návin menej ako 100 m na 50 g – zimná merino vlna (napríklad Merino Extra 90)
- návin od 100 m do 150 m na 50 g – merino vlna výborná na jar a jeseň, prechodné obdobie (Adriafil Regina, Merino Extra 145)
- návin viac ako 150 m na 50 g – perfektná na letné deky do kočíka (Babyull Lanett)
Tieto články sa mi páčia.
Pošlite mi e-mail vždy, keď vyjde ďalší. 💌
Ťavia vlna
Ťavia vlna sa, na rozdiel od ovčej, nestrihá, ale sama na jar opadáva (až 5-10 kg z jedného zvieraťa). Ľudia ju potom ručne zberajú. Najkvalitnejšia vlna je z ťavy dvojhrbej, ktorá je ohrozeným druhom.
Ťavia srsť sa skladá z dvoch častí – vrchnej hryzavej a spodnej jemnej (podsada). Na výrobu ťavej vlny sa používa len tá jemná srsť. Ročne sa vyrobí asi 2500 ton ťavej vlny.
Táto vlna má vynikajúce termoregulačné schopnosti, keďže na púšťach, kde ťavy žijú, sú veľké teplotné rozdiely medzi letom a zimou. Aj domáci obyvatelia si obliekajú výrobky z ťavej vlny, aby boli chránení pred veľkými horúčavami aj veľkým chladom.
Ťavia vlna patrí k luxusným drahým druhom vlny a väčšinou sa z nej vyrábajú menšie doplnky (šály, čiapky, ponožky, rukavice, a pod.). Prirodzená farba je zlatistá, ale niekedy býva zafarbená viac do červena, hneda alebo biela. Vlákna dokážu absorbovať farbu podobne ako ovčia vlna.Najväčšími dodávateľmi ťavej srsti sú Čína, Mongolsko, Rusko, Irán, Afganistan, Austrália a Nový Zéland.
Alpaka
Alpaka je druh vikune (zvieratko podobné ťavám a lamám) a poznáme dva druhy – huacaya a suri.
Proces získavania a výroby alpaky je obdobný ako pri ovčej vlne. Z jedného zvieraťa je možné ročne získať približne 3 kg surovej vlny (výslednej priadze je omnoho menej).
Alpaka je pružná vlna s veľkou izolačnou schopnosťou vďaka dutinám vo vlákne. Je pevnejšia, jemnejšia a ľahšia ako vlna a je veľmi teplá. Ideálna na zimné doplnky, ako čiapka alebo šál.
Keďže neobsahuje lanolín, je prirodzene hypoalergénna. Tzv. baby alpaka – vlna z prvého strihania mláďaťa – je veľmi jemná a vhodná pre všetky vekové kategórie. Bežná alpaka môže citlivejších ľudí škriabať, ale ak sa výrobok nebude priamo dotýkať kože, nemal by to byť problém. Priadze z alpaky suri sú jemnejšie ako z druhu huacaya.
Materiál alpaka je obzvlášť vhodný na čižmičky do nosiča alebo kočíka pre nechodiace deti. Zabezpečí omnoho lepšie zahriatie ako bežne dostupné topánky.
Najviac vlny z alpaky vyprodukujú v Peru (takmer 90% svetovej produkcie), Bolívii a Čile.
Vlna z lamy
Lama je príbuzná ťave a alpake a pochádza z Ánd v Južnej Amerike. Dnes sa chová celosvetovo asi 3,5 milióna lám, ktoré spolu ročne vyprodukujú zhruba 1000 ton surovej vlny.
Lamy sa strihajú väčšinou raz za dva roky a z jedného zvieraťa je možné získať približne 2-4 kg surovej vlny.
Vlna z lamy neobsahuje lanolín, takže ju môžu nosiť aj ľudia, ktorí majú alergiu na ovčiu vlnu. Toto ale odporúčam otestovať skôr než začnete háčkovať či štrikovať, pretože po svete behajú ľudia s rôznou citlivosťou na materiály.
Vlákna z lamej srsti sa dajú ľahko zafarbiť, sú veľmi hrejivé, nezrážajú sa, nežmolkujú a sú asi trikrát pevnejšie ako vlákna z ovčej vlny. Práve v kombinácii s ovčou vlnou sa v priadzach vyskytujú najčastejšie.
Najviac lám chovajú v Bolívii, Peru a Argentíne.
Jak
Vlna z jaka domáceho je podobne jemná ako kašmír, ale má dvojnásobnú hrejivosť a približne polovičnú cenu.
Srsť jaka sa skladá z troch častí – vrchnej hrubej, strednej jemnejšej a tzv. podsady, čo je jemná krátka spodná srsť. Práve z podsady sa vyrábajú pletacie priadze. Priadze z jaka sú pomerne zriedkavé a veľmi luxusné.
Jak domáci žije prevažne v Himalájach a na Tibetskej náhornej plošine (Čína) a v niektorých častiach Mongolska a Strednej Ázie.
👇 Toto je dobré. Myslím, že aj kamarátkam sa tento článok bude páčiť. 👇
Angora
Angora sa získava z angorského králika (nemýľte si ho s angorskou kozou), ktorý je zvyčajne biely, ale existujú aj plemená s čiernou a sivou srsťou.
Vlna sa z angory získava česaním (drahšia a kvalitnejšia) alebo strihaním (lacnejšia a menej kvalitná). Králika treba pravidelne strihať, inak by uhynul. Vlna sa z každého zvieratka získava približne 3 krát do roka, keď srsť dorastie do 3-5 cm. Z jedného králika sa ročne získa 700g – 1 kg.
Angorská vlna je približne 4-krát ľahšia ako ovčia vlna, ale dokáže zahriať až 10-násobne viac ako ovčia vlna. Pre tieto vlastnosti sa reumatikom odporúča nosiť Spodnú bielizeň z angorskej vlny.
Angora je drahý materiál, ale nie je veľmi pevný ani pružný. Preto sa najčastejšie spriada s ovčou vlnou, aby získal lepšie vlastnosti a výsledná cena sa znížila.
Priadze s prímesou angory sú luxusné a väčšinou sa používajú na zimné doplnky, ako čiapka alebo šál. Vzhľadom na možné splstnatenie je potrebné prať výroby z angory ručne. Viac o starostlivosti a uskladnení hand-made výrobkov sa dozviete v mojom bezplatnom kurze.
Pôvod angory nie je celkom známy, ale „objavil“ sa v Anglicku a vo Francúzsku v 1. polovici 18. storočia. Nie je celkom známe, odkiaľ bol dovezený, ale možný pôvod sa odhaduje v Turecku, Číne a Španielsku. Dnes sa angorský králik chová najmä v Európe, USA a Číne, ale cena a kvalita týchto vĺn je rôzna.
Mohér
Mohérové vlákno pochádza z chlpov angorskej kozy (nemýliť si s angorským králikom).
Mohér sa v priadzach najčastejšie vyskytuje v zmesi s iným materiálom. Najčastejšie je to vlna alebo hodváb, ale môže to byť aj alpaka, nylon (polyamid), akryl a iné.
Mohér je dostupný v 5 stupňoch kvality (kid mohair z mláďat je najkvalitnejší) Sú chlpaté a vhodné hlavne na pletenie. Háčkuje sa s nimi ťažšie a na menej kvalitnom mohérovom vlákne sa robia uzlíky, ktoré takmer nikdy nejde rozmotať a vypárať a priadza sa trhá.
Mohér je najodolnejšia prírodná priadza, čo sa týka opotrebovania alebo zničenia. Je pružný a veľmi jemný.
Hotové výrobky z mohéru sú veľmi ľahké a nadýchané. Citlivých ľudí ale môžu pichať.
Najviac mohéru ročne vyrobia v Turecku, Argentíne a Spojených štátoch.
Kašmír
Kašmír je jedno z najdrahších zvieracích vlákien využívaných v textilnom priemysle. Získava sa z kašmírskej kozy a z jedného zvieratka je možné za rok získať len 100-200 g kašmíru.
Prirodzená farba vlákien je biela, šedá alebo hnedá. Kašmír sa dá farbiť rovnako ako ovčia vlna. Vlákna kašmíru je možné rozoznať od jahňacej vlny iba pod mikroskopom.
Kašmírska vlna je veľmi hrejivá a jemná. Vzhľadom na jej vzácnosť a cenu býva najčastejšie kombinovaná s ovčou vlnou, hodvábom alebo bavlnou. Je ideálna na zimné odevy, no kvôli cene je pre bežného smrteľníka dostupná len na menšie doplnky.
Najväčšími výrobcami kašmíru sú v súčasnosti Čína, Mongolsko, Irán, Afganistan.
Hodváb
Buretový hodváb (mulberry silk), niekedy sa nazýva aj pravý hodváb alebo morušový hodváb, získavame od húseníc priadky morušovej (Bombyx mori). Tieto budúce motýle vylučujú dvoma otvormi na hlave hustú tekutinu, ktorá na vzduchu rýchlo tuhne a vytvára kuklu (kokón).
V jednom zámotku sú schované 3-4 km vlákna, ale súvisle sa dá získať vlákno len v dĺžke 300-1200m. Ostatné vlákna sú zamotané alebo zlepené.
Planý hodváb (najznámejší je tussah) sa získava zo zámotkov húseníc iných motýľov a nie je taký cenný.
Hodváb výborne saje pot, v zime hreje a v teple chladí. Je mäkký, hebký, veľmi pevný a má krásny lesk. Za mokra sa pevnosť znižuje. Nekrčí sa a nežmolkuje, ale nie je ani pružný. Hodváb sa zvykne po prvom opratí natiahnuť približne o 30% v smere na dĺžku. Na šírku zostáva rovnaký.
Cenou patrí hodváb skôr k luxusným materiálom, ale v prímesi s vlnou alebo inými prírodnými materiálmi je cenovo dostupnejší.
Je to skvelý celoročný materiál a vyniknú z neho najmä šatky. Praktická je jeho nekrčivosť.
Najkvalitnejší hodváb je čínsky a japonský. Najviac ročne ho vyrobia v Číne, Indii a v Uzbekistane.
Čo vás čaká nabudúce
Dnes sme sa dozvedeli, aká je to zimná vlna (merino vlna, alpaka vlna a ďalšie).
V treťom diele si povieme niečo o rastlinných priadzach, ktoré sú výborné hlavne na leto a do teplého počasia:
- Priadza na pletenie – ako si vybrať vlnu – všeobecný základ
- Zimná vlna (merino vlna, vlna alpaka a 8 ďalších) – živočíšne priadze – práve čítate
- Letné priadze (bavlna, tencel a 4 ďalšie) – rastlinné priadze
- Syntetické priadze (akryl vlna a 5 ďalších materiálov) – umelé priadze
- Špagáty na háčkovanie, tričkovlna, makramé šnúry – na čo sú dobré? – hrubé priadze
Medzitým si môžete stiahnuť ťahák, ktorý vám rýchlo poradí s výberom vhodného materiálu.
👇 Pekný článok. Musím o ňom povedať aj mojim kamarátkam. 👇
